• História školy

        • 1786 - Prvá písomne doložená zmienka o existencii školy v chotári obce. Stála na ľavom brehu rieky Uh a vyučoval v nej jeden učiteľ

          1892 - Na pravom brehu bola postavená nová budova školy. Tu pôsobili učitelia M. Roškovič, Ján Forint, Ján Okaľ, Juraj Mátala, Július Ščiavnický a po vzniku ČSR Július Krafčík, M. Choma a Andrej Marko

          1924 - Lekárovciam bol pridelený štátny učiteľ Jozef Rusinko, ktorý v tom istom roku zaviedol školskú kroniku. Jozef Rusinko sa zakrátko stal aj riaditeľom. V tejto funkcii pôsobil až do roku 1967 a za tento čas sa výrazne pričnil o vzdelanosť a kultúrne povedomie v obci.

          1932 - Došlo k  zrušeniu cirkevných škôl, čím sa rímskokatolícka škola na ľavom brehu a gréckokatolícka na pravom brehu spojil do jednej štátnej školy. V školskom roku 1932/1933 na škole pod vedením Jozefa Rusinka vyučovali štyria učitelia v piatich ročníkoch dovedna 306 žiakov.

          1935 - Na školskom dvore bola zriadená dvojtriedna tzv. ruská pobočka, ktorú navštevovalo do konca ČSR 70 - 50 žiakov. Slovenskú päťtriednu okolo 250 žiakov. Popri oslavách, pri ktorých sa školy verejnými vystúpeniami prezentovali na verejnosti, si veľký ohlas medzi obyvateľmi získali aj ochotnícke divadelné hry, v ktorých vystupovali žiaci, učitelia i bývalí žiaci, už v dorasteneckom veku. Oslavy sa konali pri prí­ležitosti výročí T.G. Masaryka, M.R. Štefánika, vzniku republiky, neskôr narodenín E. Beneša, organizovali sa dni detí, majálesy, v rámci Čsl. ČK slávnosti mieru a pod. Z divadelných hier sa spomínajú predstavenia O chudobnom Ondrejovi (1934), Cisárstvo ako republika, Príde Sv. Mikuláš, Proti Šarkanovi za slobodu, Ježiško na každého pamätá a iné (Školská kronika).

          1939-1945 - Vojnové roky dopadli na život v obci a tým pádom zákonite aj na chod školy. Vyučovanie bolo viackrát na dlhšiu dobu pozastavené, obec územne padla najprv pod Slovenský štát, neskôr pod Maďarsko a Sovietsky zväz. S tým súviseli aj zmeny vyučovacích jazykov. Až po veľkom diplomatickom úsilí miestnych občanov sa Lekárovce stali 2.4.1946 definitívne súčasťou Československa.

          1967 - Na pozícii riaditeľa vystriedal Jozefa Rusinka, ktorý odišiel do dôchodku, miestny rodák Andrej Mižička, predtým pôsobiaci ako riaditeľ základnej v susedných Bežovciach.

          1971 - začala sa používať súčasná školská budova, čím sa v škole prestalo vyučovať na zmeny.

          1976 - Na základe reformy koncepcie výchovy a vzdelávania bol piaty ročník školy premiestnený do Bežoviec.

          1977 - V dôsledku nízkeho počtu prvákov došlo po prvý raz ku zlúčeniu tried.

          1987 - Po odchode Andreja Mižičku do dôchodku sa novým riaditeľom stal Ľudovít Halajčík.

          1989 - Bola zriadená "Školská družina", dnes Školský klub detí, došlo k rekonštrukcii školskej budovy.

          1995 - Prebehla plynofikácia školskej budovy.

          2004 - Bola zriadená počítačová učebňa, uskutočnila sa ďalšia rekonštrukcia školskej budovy.